Konferencia o budúcnosti Európy: spájať inštitúcie s ľuďmi

V čase, keď sú demokratické princípy v mnohých krajinách spochybňované, EÚ vysiela signál, že účasť občanov môže byť prínosom pre politické procesy hľadania kompromisu.

"Nič nie je možné bez ľudí,

nič trvalé bez inštitúcií." [1]

Jean Monnet

Konferencia o budúcnosti Európy, ktorú iniciovala EÚ, je koncipovaná ako inkluzívny proces. Obsahuje aj nové prvky, ktoré majú do diskusie o budúcnosti Európy zapojiť občanov zo všetkých častí EÚ. Za zmienku stoja najmä náhodné občianske fóra a viacjazyčný online portál.

Náhodné občianske fóra môžu poskytnúť podnety

Medzičasom je jasné, že od jesene 2021 sa budú konať európske občianske fóra založené na náhodnom výbere. Účastníci budú vyžrebovaní. Každé zo štyroch plánovaných európskych občianskych fór má pozostávať z 200 ľudí a má reprezentovať rozmanitosť v EÚ ako "mini verejnosť". Okrem toho sa v jednotlivých členských štátoch EÚ majú konať národné občianske fóra. Zatiaľ nie je jasné, či budú aj tieto fóra založené na náhodnom výbere, keďže o ich podobe rozhodujú samotné vlády.

Na skutočnosť, že postupy založené na náhodnom výbere majú nielen potenciál, ale aj limity, poukázala štúdia Konrad-Adenauer-Stiftung z marca 2021 na príklade občianskych rád založených na žrebovaní na celoštátnej a regionálnej úrovni. Okrem iného sa poukázalo na to, že má zmysel vopred jasne definovať mandát občianskej rady založenej na losovaní a použitie jej výsledkov a primerane ich  dopredu oznámiť, aby sa predišlo prípadným sklamaniam v dôsledku rozdielnych očakávaní účastníkov.[2]

Tento poznatok sa musí brať vážne aj na európskej úrovni. Preto si každý musí uvedomiť, že náhodne vylosované občianske fóra sú participatívno-deliberatívnym nástrojom. Náhodne vylosovaní občania tak môžu dať podnet na hľadanie kompromisov, ale nemôžu sa sami ujať kormidla, pretože im chýbajú politické rozhodovacie právomoci, ktoré sa v zastupiteľskej demokracii získavajú vo voľbách.

Online portál umožňuje diskusie vo všetkých úradných jazykoch EÚ

Okrem náhodných občianskych fór bude nový online portál slúžiť aj na zhromažďovanie nápadov občanov. Inovatívnym prvkom je, že portál, ktorý má v súčasnosti viac ako 18 500 používateľov, im umožňuje zúčastňovať sa na online diskusiách vo všetkých úradných jazykoch EÚ. V kontexte konferencie o budúcnosti však bude dôležité osloviť aj tých, ktorí internet ešte nikdy nepoužívali. Koniec koncov, v roku 2019 to bolo 9,5 % ľudí v EÚ vo veku od 16 do 74 rokov [3]. Údaje Európskej komisie sú alarmujúce a opäť zdôrazňujú, že je nevyhnutné myslieť rovnako na online ako aj na offline formu participácie, aby sme nikoho nevylúčili.

Prepojenie inštitúcií a ľudí v Pléne

Konferencia o budúcnosti sa považuje za proces orientovaný na občanov. Toto chápanie sa prejavuje aj v tom, že odporúčania európskych a národných občianskych fór, ako aj myšlienky zhrnuté prostredníctvom online portálu tvoria základ pre diskusie v Pléne.

Na rozdiel od Konventu o budúcnosti EÚ, ktorý bol posledným komplexným procesom reflexie, je Plénum Konferencie o budúcnosti zložené aj z občanov.[4] Zámerne nejde o orgán, v ktorom sú zástupcovia inštitúcií "medzi sebou", ale ponúka aj občanom priestor na presadzovanie ich predstáv o budúcnosti.

Zásada medziinštitucionálneho konsenzu ako príležitosť

Skutočnosť, že o tom, ako naložiť s výsledkami, nakoniec rozhodnú šéfovia Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, nie je v rozpore s vlastným vyhlásením konferencie o budúcnosti, že ide o proces určený občanom. Naopak, tento prístup je v súlade so zásadami zastupiteľskej demokracie. V tejto súvislosti môže zásada konsenzu slúžiť na pozdvihnutie interakcie inštitúcií EÚ na novú úroveň.

[1] Monnet, Jean: Erinnerungen eines Europäers, Baden-Baden 1988, S. 387.

[2] Vgl. Hrsg. Fischer-Bollin, Peter: Bürgerräte als Zukunftsmodell? Potenziale und Grenzen losbasierter Bürgerbeteiligung, Berlin 2021.

[3] Porovnaj webovú stránku Európskej komisie: Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), 2020, https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/desi (prístup 13.6.2021).

[4] Plenárne zasadnutie (Plénum) má 433 členov:

Európsky parlament (108), národné parlamenty (108), občania (108), Rada (54, t.j. 2 na krajinu EÚ), Výbor regiónov (18), Európsky hospodársky a sociálny výbor (18), sociálni partneri (8), občianska spoločnosť (8), Európska komisia (3). Podpredseda Európskej komisie Josep Borrell sa zúčastní na plenárnych diskusiách týkajúcich sa medzinárodného postavenia EÚ.