Na Slovensku sa uskutočnilo referendum o rodine

V sobotu 7. februára sa na Slovensku uskutočnilo referendum, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu a v ktorom voliči rozhodovali o troch otázkach:

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

V referende hlasovalo 944 674 občanov, čo predstavuje účasť 21,41% oprávnených voličov. Nebolo tak dosiahnuté kvórum 50% a referendum je neplatné. Zo zúčastnených vo všetkých otázkach viac ako 90% odpovedalo kladne. Kým podporovateľov motivovala najmä snaha chrániť prirodzenú rodinu a právo detí na oboch rodičov, odporcovia sú presvedčení, že otázky zasahujú do oblasti ľudských práv. Keďže pre platnosť referenda je potrebná nadpolovičná účasť voličov, odporcovia vyzývali hlasovať najmä "nohami", teda nezúčastnia sa hlasovania. Štatisticky hlasovanie v zásade odignorovala maďarská a rómska menšina. Najvyššia účasť bola na severe a severovýchode Slovenska, v oblastiach ktoré patria k najreligióznejším. Tu bola volebná účasť aj viac ako 50%.

Mainstreamové média k téme pristupovali prevažne odmietavo. Najväčšie komerčné televízie Markíza a Joj, aj verejnoprávna RTVS odmietli vysielať reklamné spoty Aliancie za rodinu. Pár dní pred referendom sa uskutočnilo niekoľko televíznych diskusií a téme sa intenzívne venovali najmä printové a internetové médiá. Väčšina médí sa vyprofilovala liberálne. V prvých hodnoteniach po referende silno zaznievalo konštatovanie, že na v Slovenskom mediánom priestore úplne chýbajú kvalitné a rešpektované konzervatívne noviny.

Z politických strán referendum podporovalo najmä KDH, ktoré v minulom roku spolu s vládnym Smerom-SD presadilo ústavnú definíciu manželstva ako zväzku jedného muža aj jednej ženy. Podporu vyjadrila taktiež mimoparlamentná SNS. Liberálna SaS a novovznikajúca strana SKOK vyzývali k neúčasti. Ostatné strany boli vo vyjadreniach skôr zdržanlivé, účasť na referende prezentovali ako občiansky postoj. Zväčša sa vyhýbali odporúčaniam, ako hlasovať v jednotlivých otázkach. V tomto duchu sa v zásade vyjadroval aj prezident a premiér, ktorí sa referenda zúčastnili.

Organizácie LGBTI sa snažia situáciu využiť a žiadajú uzákonenie registrovaných partnerstiev. Vládna strana Smer po referende neplánuje svoj postoj k tejto menšine meniť. Podľa mienky viacerých politológov sa Smer nebude téme venovať ani v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

Nízka účasť v referende viacerých prekvapila. Posledný odhad agentúry Focus bol 35 percent. Aliancia za rodinu, ktorá všeľudové hlasovanie iniciovala, považuje výsledok 21 percent, v kontexte silnej antikampane, za úspech. Aliancii za rodinu sa v referende podarilo zmobilizovať takmer milión voličov, čo zodpovedá takmer štvrtine oprávnených voličov. Ukázalo sa, že na Slovensku sa najmä medzi kresťanmi možno nájsť ľudí, ochotných obetovať svoj čas, energiu a peniaze, keď sa jedná o pre nich dôležitú tému. Inak možno len ťažko čeliť takému dobrovoľníckemu nasadeniu mladých aj starých ako v prípade referenda. Jedná sa o veľký potenciál, ktorý by mal byť rozumne a s rešpektom zahrnutý do politického dialógu.

Referendom o rodine sa Aliancii za rodinu podarilo vyvolať spoločenskú diskusiu o hodnotách, ktorá mnohým na Slovensku chýbala. Aliancia musí rozšíriť svoj jazyk, ako aj horizonty. Slovenská rodina sa musí bojovať s mnohými ťažkými a problémami a každodennými starosťami. Pokiaľ ide o budúcnosť aliancie, napriek rôznym špekuláciám, neplánuje založiť politickú stranu. Účasť v referende je vnímaná ako mandát na predkladanie návrhov rodinnej politiky a ďalší lobing.

Cirkvi, ktoré referendum podporovali a ku ktorým sa hlási väčšina obyvateľov (73% katolíkov, 6,9% evanjelikov), chcú analyzovať dôvody nízkej účasti. V prvom rade budú musieť nájsť iný jazyk, s ktorým budú pristupovať k moderným, najmä mladým, ľuďom – veriacim, či neveriacim. Od toho bude rozhodujúco záležať, či sa nevyhnutný náboženský a hodnotovo orientovaný dialóg bude na Slovensku rozvíjať vecne a konštruktívne a aj v budúcnosti ostanú zachované hodnotové väzby.