„Tento región má potenciál stať sa rovnocenným partnerom pre veľkých hráčov v oblasti inovácií a môže priniesť riešenia, ktoré by inde nevznikli“ týmito slovami otvoril Michal Petrík z Konrad-Adenauer-Stiftung workshop s názvom Innovation Potential of the Central & Eastern Europe (CEE) Region. Po ňom prevzala niť Alena Kudzko zo stredoeurópskeho think-tanku GLOBSEC, ktorý bol spoluorganizátorom bratislavského workshopu. Kým uviedla prvých diskutujúcich, odpovedala na nevyslovenú otázku: Prečo sú technológie a inovácie stále aktuálnou témou? – Pretože dokážu krajiny spojiť a práve spolupráca v tejto oblasti vytvára pridanú hodnotu, ktorú by krajiny samostatne neboli schopné dosiahnuť.
Prvé kolo diskutujúcich sa spoločne zhodlo na tom, že jednou z najväčších výziev pre pokrok a rozvoj je kvalitné vzdelávanie. „Musíme vzdelávať aj obyčajných užívateľov, pretože technológie sa neustále menia a mnohým ľuďom chýbajú aj základné znalosti ich používania,“ uviedol Cédric Adam z rakúskej federálnej hospodárskej komory. Zároveň dodal, že inovácie a technológie sú súčasťou našich životov a ich ovládanie nie je o univerzitnom, ale o základnom vzdelaní. Ľudia však najskôr potrebujú porozumieť, ako ich využiť vo svoj prospech. „Najmä veľký zamestnávatelia v regióne čelia výzve, že na trhu práce nenachádzajú dostatok ľudí so znalosťami potrebnými pre digitálnu dobu. Buď sú extrémne drahí, alebo na trhu práce jednoducho nie sú“, doplnil Slavo Tuleya z poradenskej spoločnosti kiuub, zameranej na invácie. Ďalším z problémov, ktorému v regióne čelíme, je podľa Petra Kompallu z Nemecko-Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory príliš veľa zdĺhavej diskusie, no minimum akcie smerujúcej k prispôsobeniu sa rýchlym zmenám. Obmedzujúcim faktorom je aj počet kvalifikovaných pracovníkov, a preto je na mnohé pozície ťažké nájsť vhodného kandidáta. „Musíme premýšľať nad tým, ako prilákať ľudí. Či už to budú Slováci zo zahraničia, ľudia z Ukrajiny, alebo Bieloruska. Musíme im ponúknuť príležitosť a podporovať ich,“ myslí si Kompalla. „Nemôžeme taktiež zabudnúť na to, že sila tohto regiónu je tradične v priemyselnej produkcii, ktorá sa z povahy veci nedá kompletne preniesť do digitálneho priestoru.“ Podľa Petra Kompallu má preto zmysel sa v krajinách strednej Európy sústrediť hlavne na zvyšovanie miery automatizácie a zavádzanie aktuálnych trendov ochrany životného prostredia v sektore priemyselnej výroby do praxe.
Svoju úspešnú cestu práce s inováciami rôzneho druhu počas workshopu predstavil Prof. Ján Košturiak, prezident slovenskej inovačnej siete INOVATO. Popísal skúsenosti z projektov, ktoré dokázali priniesť inovácie a uplatniť sa na trhu. Medzi nimi sa nachádza napríklad prvý bicykel na svete vytlačený v 3D tlačiarni alebo firma Linet, ktorá svojimi posteľami pre nemocničných pacientov patrí celosvetovo medzi najsilnejších výrobcov. Základom úspechu je podľa neho prekonanie strachu na začiatku a odolávanie prekážkam, často kladeným aj zo strany štátu. Podľa jeho slov má Slovensko dostatok potenciálu pre rozvoj inovácií, avšak trpí nedostatkom správne nastavenej podpory. Problémy sa však prenášajú aj na celý región, ktorý trpí kvôli nedostatku spolupráce, systematických krokov a nízkej vzájomnej dôvere. Ak tieto bariéry dokážeme prekonať, stredná Európa sa môže stať kreatívnejšou, flexibilnejšou a rýchlejšie rastúcou, myslí si Prof. Košturiak. Potenciál vidí predovšetkým v tom, že v strednej Európe ide o krajiny, ktoré sú pre západné korporácie stále pomerne lacné a vedia sa rýchlo prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Aj preto by sem firmy zo zahraničia mohli smerovať viac svojej výskumnej a vývojovej aktivity. „Nepotrebujeme minimalizovať riziko, ale maximalizovať slobodu, rýchlosť inovácií a proaktivitu,“ dodal na záver.
Debata pokračovala vo formáte TED. V troch krátkych vystúpeniach sa účastníkom konferencie prihovorili Odessa Primus z Global Arena Research Institute, Klaudia Tóth z Migration Research Institute a Petar Tanta z CTA komunikacje. Predstavili svoje myšlienky a prácu, ktorú vo významnej miere ovplyvňujú inovácie a technológie. Každé z vystúpení bolo iné, spoločne však zdôraznili, aké dôležité je porozumieť, že vývoj a pokrok sú nevyhnutné.
Zavŕšenie konferencie prebehlo diskusiou moderovanou Zarife Gagica z Konrad-Adenauer-Stiftung. Svoju prácu a myšlienky predstavili Pavol Miroššay, ktorý zastupoval štátnu akciovú spoločnosť Slovensko IT, Jakub Janega zo Simplicity Inc. a Róbert Cisár z Tachyum. Diskusia sa zaoberala problémami Slovenska, ktoré brzdia jeho pokrok. „Nevieme začať so zmenami a všetko príliš analyzujeme. To musíme zmeniť,“ myslí si Miroššay. Krajina má nedostatok kvalifikovaných a vzdelaných ľudí. „Univerzity nevedia študentov pripraviť na to, čo príde po škole. Vo všeobecnosti je ťažké nájsť schopných ľudí,“ priblížil Cisár. Inšpiráciu ako získať pre Slovensko know-how na úrovni najlepších krajín sveta vidí v modeli vzdelávania pracovníkov na Taiwane. Tam štát dlhodobo podporuje zahraničné pracovné stáže zamestnancov firiem z kľúčový odvetví, ktorí takto dokážu priniesť do krajiny riešenia zo sveta. „Na to, aby sa nám darilo rozvíjať, musíme prilákať naspäť domov Slovákov zo sveta, ale dať aj perspektívu občanom zo zahraničia.“ Učiť by sme sa mohli podľa Janegu od iných krajín, napríklad od USA. „Je potrebné vytvoriť vhodné pracovné prostredie, v ktorom budú chcieť pracovať a kam sa budú radi vracať.“
